Prečo Boh dopúšťa utrpenie?

Väčšina ľudí, ktorí si toto napíšu do vyhľadávača, sa nepýtajú v prázdne. Niečo sa stalo alebo sa práve deje a "prečo to Boh dopúšťa" sú jediné slová, ktoré sadnú. Takže skôr než čokoľvek iné: ak si sem prišiel z takejto bolesti, táto stránka je pre teba a myslíme to vážne.

Nemusíš byť veriaci, aby si čítal, čo nasleduje. Stránka otvorene kladie na stôl, čo kresťanstvo o utrpení konkrétne tvrdí — a ty to môžeš vziať ako jednu konkrétnu odpoveď jednej tradície, v zrozumiteľnom jazyku, a porovnať ju s tým, čo si už skúšal.

Zopár pojmov na úvod

Pre čitateľov bez cirkevného pozadia:

• Ježiš z Nazareta bol židovský potulný učiteľ z prvého storočia, ktorý žil v rímskou správou okupovanej provincii Judea. Kresťanstvo navyše tvrdí, že bol Bohom v ľudskej podobe. Okolo roku 30 po Kristovi ho rímska vláda usmrtila spôsobom popravy, ktorý sa nazýva ukrižovanie.
• Kríž je kresťanská skratka pre túto popravu — verejné rímske usmrtenie Ježiša okolo roku 30 po Kristovi.
• Vzkriesenie je kresťanské tvrdenie, že Ježiša po jeho poprave o tri dni videli živého viacerí menovite uvedení svedkovia.
• Kristus je titul, nie priezvisko. Je to grécky preklad hebrejského mašiach (mesiáš) — pomazaný, v židovskej tradícii dávno predpovedaná postava.
• Adam je v prvých kapitolách Biblie meno prvého človeka. Neskorší pisatelia používajú slovo Adam ako skratku pre ľudstvo také, aké sa stalo — zlomené, smrteľné, ďaleko od toho, ako bolo zamýšľané.
• Evanjeliá sú štyri krátke životopisy Ježiša — Matúš, Marek, Lukáš a Ján — napísané jeho nasledovníkmi v desaťročiach po jeho smrti.

Krátka, úprimná odpoveď

Kresťanstvo nemá na utrpenie čisté filozofické riešenie. Má niečo iné a cudzejšie: tvrdenie, že Boh sám vstúpil do utrpenia, namiesto toho, aby ho vysvetľoval preč.

Čo kresťanstvo nehovorí

Skôr než príde vlastný argument — tri veci, ktoré kresťanstvo netvrdí, hoci mu ich ľudia často vkladajú do úst.

Netvrdí, že tvoje utrpenie je trest. V jednom z evanjelií sa Ježiša priamo pýtajú, či istý človek trpí preto, že zhrešil on alebo jeho rodičia. Jeho odpoveď je nie. Kresťanstvo historicky opisovalo svet, v ktorom sa utrpenie stalo systémovým — nie svet, v ktorom je každá jednotlivá tragédia morálnym účtovaním.

Netvrdí, že utrpenie je lekcia, ktorú sa máš naučiť. Niekedy utrpenie človeka premení — ale kresťanstvo to nikdy neponúklo ako dôvod, prečo sa stalo. "Malo to svoj zmysel" nie je kresťanský postoj. Je to slabá útešná fráza, ktorú naň prikladajú iní.

Netvrdí, že Boh len nezúčastnene prizerá. Toto je azda najdôležitejší bod. Predstava vzdialeného Boha, ktorý svet roztočí a potom sa oprie dozadu, nie je obraz, ktorý dáva kresťanstvo — ani obraz, ktorý o Ježišovi kreslia texty Nového zákona.

Boh nezostal mimo bolesti

Stredom kresťanského príbehu je Boh, ktorý nezostal mimo bolesti. Podľa jedného zo životopisov Ježiša — Jánovho evanjelia — stál Ježiš pri hrobe priateľa a plakal. Text navyše hovorí, že o chvíľu ho mal vzkriesiť z mŕtvych. Vedel, čo príde ďalej — a aj tak plakal.

Je to nezvyčajná scéna v starovekom náboženskom texte. Nie je to poučka o utrpení. Je to obraz toho, čo Boh robí, keď vidí človeka, ktorý smúti.

Ústredné kresťanské tvrdenie o utrpení nie je: "Boh má plán, tak vydrž." Znie: "Boh sa nedržal bokom. Vstúpil dnu."

Samotná poprava je odpoveďou viac než akákoľvek veta

Najostrejším obrazom toho je Ježišova vlastná smrť. Bol popravený pod politickým mučením, spôsobom popravy, ktorý Rimania navrhli práve nato, aby človeka pomaly ničili celé hodiny. Zomrel smädný, sám, verejne obnažený, opustený svojimi najbližšími priateľmi. Jeden zo štyroch životopisov hovorí, že v posledných hodinách zvolal slová zo starého žalospevu: "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?"

Ak má kresťanstvo pravdu, potom sa Boh sám rozhodol prejsť tým — nie preto, že musel, ale aby ľudí, ktorí prechádzajú niečím podobným, nenechal samých. Kresťanský teológ Dietrich Bonhoeffer, ktorého v roku 1945 popravili nacisti, napísal pár týždňov pred smrťou z väzenia: "Len trpiaci Boh môže pomôcť."

Je to iná odpoveď než tá, akú ľudia na otázku "prečo utrpenie?" zvyčajne ponúkajú. Nie je to vysvetlenie. Je to solidarita.

Existuje verejný dôvod na nádej

Toto je druhý pilier. Kresťanské tvrdenie nie je len to, že Boh bolesť zdieľa, ale že ju aj premohol. Ten istý Ježiš, ktorý bol popravený, podľa kresťanskej tradície o tri dni vyšiel zo svojho hrobu — udalosť, ktorú kresťania nazývajú vzkriesenie.

Nie je to len zbožný príbeh. Je to tvrdenie, že smrť nemá posledné slovo — nie preto, že to niekto povedal, ale preto, že sa stalo niečo konkrétne. Pavol, jeden z najranejších kresťanských pisateľov, v liste kresťanom v Korinte: "Kristus vstal z mŕtvych ako prvotina zosnulých. Lebo ako v Adamovi všetci zomierajú, tak aj v Kristovi všetci ožijú. Ako posledný nepriateľ bude zničená smrť."

Ide o toto: nie že by vzkriesenie robilo tvoje konkrétne utrpenie zmysluplným. To nerobí. Ide o to, že teraz existuje verejný, historický dôvod veriť, že utrpenie nemá posledné slovo — nie preto, že to niekto tvrdí, ale preto, že sa niečo stalo.

Čím táto odpoveď nie je

Nie je vysvetlením toho, prečo sa práve tebe deje to, čo sa ti deje. Kresťanstvo takúto odpoveď nikdy nesľúbilo. To, čo ponúka, nie je menej úprimné: že vo svojej bolesti nie si sám, že ten, kto stvoril vesmír, sa na ňu nepozerá zďaleka, ale sám ňou prešiel, a že koncom príbehu nie je bolesť.

Posledná kniha Biblie opisuje koniec takto: "A počul som mohutný hlas od trónu: Hľa, Boží stánok s ľuďmi. Bude prebývať s nimi a oni budú jeho ľudom, a sám Boh bude s nimi. Zotrie im z očí každú slzu a smrti už viac nebude, ani žiaľu, ani náreku, ani bolesti už viac nebude, lebo prvé sa pominulo."

Obraz nie je taký, že by sa utrpenie bezvýznamne vysvetlilo preč. Obraz je, že Boh osobne zotiera slzy. Je to konkrétne gesto, nie metafyzický argument.

A čo teraz?

Ak toto čítaš z akútnej situácie a potrebuješ slová, ktoré nepochádzajú z učebnice, môžeš sa s niekým porozprávať. Náš chat je bezplatný, súkromný a v tvojom jazyku. Nemusíš byť kresťan, nemusíš zaujať postoj, nemusíš sa nič pripravovať. Ty ho začneš; ukončíš ho, kedy chceš.

Odkiaľ to v Biblii pochádza

• Ján 11,33–35 — Ježiš plače pri hrobe priateľa
• Rimanom 8,18–22 — celé stvorenstvo akoby v pôrodných bolestiach
• Žalm 34,19 — "Blízky je Hospodin tým, čo majú skrúšené srdce"
• 2. Korinťanom 1,3–4 — útecha, ktorá sa odovzdáva ďalej
• 1. Korinťanom 15,20–26 — "ako posledný nepriateľ bude zničená smrť"
• Zjavenie 21,3–4 — "Boh im zotrie z očí každú slzu"

Ak je toho priveľa

Ak sa to, čo práve prežívaš, blíži k myšlienkam na ublíženie sebe, ozvi sa niekomu ešte dnes. Linka dôvery Nezábudka: 0800 800 566 (bezplatná, nonstop). Ak máš menej ako 18 rokov — Linka detskej istoty: 116 111. Alebo napíš cez IPčko.sk. Tieto linky sú bezplatné a dôverné.