Prečo sa dobrým ľuďom stávajú zlé veci?

Túto otázku si niekedy položí takmer každý — niekedy potichu kdesi vzadu v hlave, inokedy v konkrétny deň, keď sa stalo niečo nečakané. Nie je náhoda, že je to najčastejšia podoba, v akej sa v modernom jazyku kladie otázka o Bohu. A nie je náhoda ani to, že je to tá najúprimnejšia.

Táto stránka sa pokúša o odpoveď, ktorá to ťažké neprehráva a neuteká do morálneho účtovníctva.

Zopár pojmov na úvod

Pre čitateľov bez cirkevného pozadia:

• Ježiš z Nazareta bol židovský potulný učiteľ z prvého storočia, ktorý žil v rímskou správou okupovanej provincii Judea. Kresťanstvo navyše tvrdí, že bol Bohom v ľudskej podobe. Okolo roku 30 po Kristovi ho rímska vláda usmrtila spôsobom popravy, ktorý sa nazýva ukrižovanie.
• Kríž je kresťanská skratka pre túto popravu — verejné rímske usmrtenie Ježiša okolo roku 30 po Kristovi.
• Evanjeliá sú štyri krátke životopisy Ježiša — Matúš, Marek, Lukáš a Ján — napísané jeho nasledovníkmi v desaťročiach po jeho smrti.
• Pavol bol jeden z najranejších kresťanských pisateľov. Zhruba tretinu Nového zákona tvoria jeho listy.
• Jób je hlavná postava starej knihy v Starom zákone, ktorá presne túto otázku prehráva do dna — čo to znamená, keď o všetko príde niekto, kto neurobil nič zjavne zlé.

Krátka, úprimná odpoveď

Kresťanstvo na to nemá vysvetlenie v zmysle "takto a takto funguje účtovníctvo." To, čo hovorí konkrétne, ide iným smerom — priamo odporuje logike karmy, berie utrpenie vážne ako systémové a svoju odpoveď ukotvuje v konkrétnom dni a konkrétnej osobe, nie v abstraktnej teórii.

Otázka za otázkou

Skôr než príde vlastný argument, jedna poznámka k samotnej otázke. "Prečo sa dobrým ľuďom stávajú zlé veci?" už v sebe nesie predpoklad — že utrpenie by malo byť morálnym účtovníctvom. Že dobrý a majú sa dobre by mali ísť spolu. To je predpoklad karmy a je hlboko zakorenený v mnohých kultúrach — aj v tej, ktorá sa pokladá za sekulárnu.

Kresťanstvo tento predpoklad nikdy nezdieľalo. Naopak — často sa oň otieralo. Jedna z najväčších kníh Biblie, kniha Jób, venuje štyridsať kapitol otázke, čo sa deje, keď preukázateľne poctivý človek o všetko príde. Celá pointa knihy je, že logika karmy nevychádza — a že Jóbovi priatelia, ktorí presne túto logiku uplatňujú, sú nakoniec pokarhaní samotným Bohom.

To znamená: samotnú otázku treba preformulovať. V skutočnosti neznie prečo sa lámu čísla v účtovníctve, ale: prečo je svet zariadený tak, že to účtovníctvo nevychádza?

Ako sám Ježiš narábal s otázkou karmy

V evanjeliách sú dve scény, v ktorých sa Ježiša priamo pýtajú na logiku karmy. Obe odpovede sú výrečné.

V prvej — v Lukášovom evanjeliu — niektorí ľudia rozprávajú Ježišovi o skupine Galilejčanov, ktorých dal rímsky miestodržiteľ Pilát zavraždiť počas obetnej slávnosti. Nevyslovená otázka znie: Boli horší než ostatní? Ježiš otázku obráti: "Myslíte si, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, že tak trpeli? Nie, hovorím vám." Potom uvedie ďalší príklad — vežu v Jeruzaleme, ktorá sa zrútila a zabila osemnásť ľudí — a povie to isté ešte raz. Nie. Neboli horší.

V druhej — v Jánovom evanjeliu — Ježiš uvidí muža slepého od narodenia. Jeho učeníci sa pýtajú: "Učiteľ, kto zhrešil — on, alebo jeho rodičia, že sa narodil slepý?" Aj to je logika karmy. Ježiš odpovedá: "Nezhrešil ani on, ani jeho rodičia." Opäť jasné nie.

Je to veľmi jasný postoj. Kresťanstvo neučilo, že každé konkrétne utrpenie je trestom za konkrétnu vinu. Túto predstavu — ktorú niekedy počuť podávanú ako kresťanskú — sám Ježiš odmietol.

Čo kresťanstvo hovorí namiesto toho

Keď odpoveď cez karmu odpadne, čo zostáva? Kresťanstvo dáva dvojdielnu odpoveď.

Po prvé: poškodený je celý svet, nielen jednotliví ľudia. Kresťanské rozprávanie opisuje svet, v ktorom sa niečo v základoch vykĺblo — nielen morálne, ale štrukturálne. Choroba, prírodné katastrofy, smrť, všetko, čo nazývame nezavineným utrpením, patrí do tohto opisu. Pavol to v liste kresťanom v Ríme vyjadruje nezvyčajným obrazom: "Vieme, že celé stvorenstvo spoločne vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach až doteraz." Samo stvorenstvo je v režime pôrodných bolestí — teda: bolesť, ktorá smeruje k niečomu, nie bolesť v konečnom stave.

Nie je to vysvetlenie toho, prečo sa práve tebe deje to, čo sa ti deje. Je to opis sveta, v ktorom žiješ — a je triezvejší než predpoklad karmy. Hovorí: utrpenie nie je namierené osobne proti tebe. Ani nie je dôkazom, že s tebou niečo nie je v poriadku. Je súčasťou toho, čo znamená žiť vo svete, ktorý nie je taký, ako bol zamýšľaný.

Po druhé: neúčtuje sa to — vstupuje sa do toho. To je špecificky kresťanské. Iné odpovede na utrpenie nechávajú Boha buď kdesi ďaleko, alebo len nezúčastnene prizerať. Kresťanská odpoveď tvrdí, že ten, kto stvoril vesmír, do utrpenia vstúpil. Ježišova smrť na kríži je najostrejšou podobou tohto tvrdenia. Neumiera v abstraktnej teórii. Umiera pod politickým mučením, smädný, sám, verejne obnažený, opustený svojimi najbližšími priateľmi — a nakoniec zvolá verš zo starého židovského žalospevu: "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?"

Ak je Ježiš tým, čo kresťanstvo tvrdí — Bohom v ľudskej podobe —, potom je to tá odpoveď: Boh sa nedržal bokom. Kresťanský teológ Dietrich Bonhoeffer, ktorého v roku 1945 popravili nacisti, napísal pár týždňov pred smrťou z väzenia: "Len trpiaci Boh môže pomôcť."

Prečo dobrí ľudia vlastne nie sú tým problémom

Tu treba úprimne povedať jednu vec, ktorú bežné rozprávanie o tejto otázke preskakuje. Kresťanská tradícia sa zdráha nazvať niekoho bez ďalšieho dobrým — nie preto, že by bola pesimistická, ale preto, že slovo dobrý myslí veľmi vážne. Sám Ježiš v jednej scéne hovorí: "Nik nie je dobrý, jedine Boh." Nie je to urážka toho, kto sa pýta. Je to postreh, že každý človek je oboje — zamýšľaný pre dobro a zároveň zmiešaný s trhlinami.

Otázku to nemení: zostáva otvorenou ranou, keď trpí človek, ktorého máš rád. Ale znamená to, že otázka v skutočnosti neznie "prečo osud zasahuje nevinných?" — akoby si vôbec niekto mohol nárokovať absolútnu nevinu —, ale: "prečo je svet zariadený tak, že utrpenie neobchádza tých nesprávnych?" Na túto presnejšiu otázku má kresťanstvo odpoveď, ktorá stojí vyššie.

Miesta, kde v samotnej Biblii zaznieva pochybnosť

Je užitočné vidieť, že Biblia túto otázku neskrýva. Práve naopak.

Jeden žalm — 73. žalm — sa začína tým, že pisateľ pozoruje, ako sa zlým zjavne darí lepšie než jemu: "Takmer sa mi podlomili nohy, len-len že mi nepodkĺzli kroky. Lebo som závidel namyslencom, keď som videl, ako sa vodí bezbožným." To je otázka karmy v židovsko-kresťanskom jazyku a stojí v kánone, nie je vytrhnutá. Odpoveď, ktorú žalm dáva, nie je rýchla — je to posun perspektívy v čase.

Kniha Jób je ešte jasnejšia. Jób prichádza o deti, o majetok, o zdravie. Jeho priatelia sa ho pokúšajú vysvetliť argumentmi karmy ("museli si niečo urobiť zle"). Jób to odmieta prijať. Na konci knihy zasiahne sám Boh a dá za pravdu nie priateľom, ale Jóbovi. Kresťanská tradícia to číta takto: kto vo svojej bolesti odmieta vysvetlenie cez karmu a búri sa voči Bohu, stojí bližšie k pravde než ten, kto svojej bolesti dá úhľadný morálny tvar.

Čo v tvojej bolesti potrebuješ a čo tu nestojí

Ťažké na tejto odpovedi je, že nelieči to, čo práve bolí. Je to teologická odpoveď a je úprimnejšia než väčšina — ale nenahrádza to, čo pravdepodobne potrebuješ, keď sa ti práve stalo niečo konkrétne.

To, čo potrebuješ, je skôr: čas, človek, ktorý počúva, tradícia, ktorá tvojej bolesti dáva priestor, namiesto toho, aby ju vysvetľovala. Kresťanstvo ponúka všetky tri, ale ponúka ich na konkrétnych miestach, nie v jednej odpovedi na jednej stránke.

Úprimný podnet: ak si práve v akútnom smútku, nečítaj ďalej argumenty. Prečítaj si Náreky — krátku biblickú knihu, ktorá celá pozostáva z bolesti — alebo žalospevy (žalmy 22, 38, 42, 88). Dávajú bolesti slová a nepokúšajú sa ju vysvetliť. Nie je to menej kresťanské. Je to skôr staršia a múdrejšia podoba.

Konkrétny návod

Ak sa ťa tá otázka práve dotýka:

• Ak sa dá, oddeľ svoje konkrétne utrpenie od všeobecnej otázky. Všeobecná otázka odpoveď má. Tvoje konkrétne utrpenie ju nemá — a to nie je zlyhanie kresťanstva, ale úprimnosť, ktorej sa drží dvetisíc rokov.
• Povedz to Bohu úprimne. Smieš povedať všetko, čo naozaj cítiš. Žalospevy ukazujú, ako.
• Nájdi si človeka. Túto otázku je ťažké niesť osamote. Terapeut, sprievodca, triezvy priateľ — nie sú menšou súčasťou kresťanskej odpovede než teologické vysvetlenie.
• Počkaj s konečným rozhodnutím o Bohu. Uprostred bolesti nie je chvíľa na to, aby si navždy rozhodol, čomu veríš.

A čo teraz?

Ak práve čítaš z konkrétnej bolesti, môžeš sa s niekým porozprávať. Náš chat je bezplatný, súkromný a v tvojom jazyku. Nemusíš sa nič pripravovať ani zaujať postoj. Ty ho začneš; ukončíš ho, kedy chceš.

Odkiaľ to v Biblii pochádza

• Lukáš 13,1–5 — Ježiš odmieta vysvetlenie utrpenia cez karmu
• Ján 9,1–3 — "nezhrešil ani on, ani jeho rodičia"
• Jób 1,8–12 — úvod knihy Jób
• Matúš 5,45 — "dáva vychádzať slnku nad zlými aj dobrými"
• Rimanom 8,18–23 — celé stvorenstvo "vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach"
• Žalm 73,1–3 — "závidel som namyslencom"

Ak je toho priveľa

Ak sa to, čo práve prežívaš, blíži k myšlienkam na ublíženie sebe, ozvi sa niekomu ešte dnes. Linka dôvery Nezábudka: 0800 800 566 (bezplatná, nonstop). Ak máš menej ako 18 rokov — Linka detskej istoty: 116 111. Alebo napíš cez IPčko.sk. Tieto linky sú bezplatné a dôverné.